Písal sa piatok 3. 7. 2026. Na stromoch sa ani lístok nepohol, antuka pevne držala na svojom podklade a hráči si užívali ďalší ligový deň… Po štyridsaťstupňových horúčavách a jednej záplave sme sa dnes dočkali extrémneho vetriska, ktoré chvíľami dosahovalo v nárazoch 80 km/h.

Ťažké podmienky vždy vyhovovali „vitamínovej bombe“ Vépymu (rok 1926 Slávia 42 stupňov, pokazená ponorka, Sahara… rok 1959 ranný turnajový zápas, teplota tesne nad nulou atď.) a ani dnes tomu nebolo inak. Po vyrovnanom prvom sete už nedal svojmu súperovi šancu a pre svoj tím pripísal dôležitý bod v boji o play-off.

Hneď vedľa prežíval svoju druhú tenisovú extázu v tejto sezóne Jožko Taliga a znovu potvrdil, že banány mu veľmi chutia. Svoju prvú sezónnu výhru zaknihoval v Modranke proti Takáčovi a dnes dokázal otáčať zápas a odvracať setbaly proti Hrubalovi. V prvom sete otočil Modrančan z 2:4 a v tajbrejku druhého setu premenil až šiesty mečbal. Vyrovnaný, bojovný duel priniesol zaslúženého víťaza a na rozdiel od včerajška si tento bod hostia plným právom zaslúžili.

Tretí bod už bol len formalitou, nakoľko do štvorhry nastúpilo rodinné zoskupenie Uhlárovcov. Babic porazil na Lomonoske Zwiržinu a Zavar je zase o kúsok bližšie k titulu… Uvidíme, či to potvrdí budúci týždeň proti zdecimovanej DRAME.